Monday, August 16, 2010

Konkani Kotha: XETKAR JAKI


X E T K A R J A K I

- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)




Ara! Ra! Ra! Ra! Chol, chol re fuddem chol…………
Him utram xetkar Jakiche tondaruch astalim, kiteak, tacho choddso vell ghorvam sangatak sortalo. Xetkar Jaki amchea ganvant chodd famad aslo. Taka thoddo lok Pontkar Jaki mhuntale.

Ek dis hanven taka vicharlem. Taka lok pontkar Jaki kiteak mhontat kai mhunn anik tannem mhaka sanglem “Are cheddea, hanv lhan astana pain oddun udoilelim vidiechim pontam puzaun oddtalom. Dhekun, lokan mhaka Pontkar Jaki hem nanv ghatlem”

Zotak bandpache bore sonsonit don padde zalear don duddacheo gayeo asleo. Padeank zotak banddun ghorchem ani lokachim xetam kostalo. Gayechem dudh kaddun aple familik zai tem dovorun urlelem lokak viktalo. To ditatalo toslem xudh dudh aiche pillgek keddnach mellchenam. Antanche dudhvale dudhant udok ani dusreo vostu misoll korun viktat. Thodde dudh frijiint dovorun uprant susegad viktat pun, xetkar Jaki mat sodanch tajem dudh ghevun ditalo. Jaki aplea ghorvank ani familik sangatak ghevun aplim xettam roitalo. To sokallim chau pivon bhair sortalo, uprant tachi ghorkann Joana, zaka sogllo lok Junn mhuntale. Burgheank iskolak daddun zatoch Jakik pez ghevn yetali ani pejek tonddak laupak chepne thor na zalear ambadde hadtali. Kam’ chodd aslear thoddio bail-mon’xam kameri haddtalo.

Vorsak don xetacheo pikko kaddtalo. Ek Sorod ani Dusrem Vaimgan. Sorod mhunnchem pavsant roupachi xetam jim pavsache udkant zatat. Vaigan mhunchem gimant rovpachi xetam hi chodd korun nhoimche boglek roitat ani tea nhoimchea udkan ximptat. (antache kallar canals asat) Amcho Jaki nhoimche lagim aple vaigon roitalo ani Udkachea pomp (water pump) lavun nhoimche udok kaddun xeth ximptalo.

Ami burge astana hea pompak udkacho bomb mhuntale. Ho pomp chalu kortoch ganvant voddlean avaz zatalo. Amkam magir kolltalem Jakin pomp chalu kela mhunn. Ani kednai-i ami dhavon vetalem tem udok vhoir sorta tem pollevnk amkam bori mouza yetali. Hem udok eke zageak vottalem ani magir Jaki barik-barik kodio (trenches) khondun sogle xetache bandeak udok ximpdaitalo. To Sorod ani Vaigan fokot batt (paddy) vomptalo, punn Vaigonn vopta tedna tache kuxik ek Menke matiecho addo (wall made with sticky yellow mud) bandun, tantunt bhaji-torkari porsu laitalo, zoxe, kanddo, mirsango, vanggi, bhende, mullo, tambddi bhaji, touxim, dudi adi, ani thodde zagear kongam ani kalngancheo valli vomptalo.

Ami bhurge kednai tache porsakodde pavlear irvi rongachim kalngam pollevn amkam khavpachi ruch yetali. Kednai Jaki porsa lagin nam tem pollevn amche modlo konn eklo vadea (boundry wall) velean udki marun ek kanling chorun dhavon ghevun yetalo. Kanling pikem vo tornnem hi forok amkam gomonasli. Jem hathak lagta te ghevun dhanv marop ani fatracher marun foddun khavop aslem. Ghorcheank kollot mhunn kanling katorpak ami suri keddnanch vapdunk nasli.

Choriechem kanling khavpak borich movja distali. Atanchea bhurgeank osle, adle dis khoim melltole? Xetache kamank Vaignant yeta tedna bhaji-paleachem porsachem kam zatalem. Taka tachi bail ani tachi bhurgim zaiti moddot kortalim. Oxem bhaji-pallo, battache tandull, dudh vikun tancho sonvsar boro choltalo. Bhurgim bha xetachea kaman taka adhar kortalim.

Hea Jakik ek vaittui sovoim asli. To ratcho keddnai xezarianche battant narl chorunk vetalo. Payenk khanduv (entagled rope) ghalun furfurit maddar chodtalo. Ek sanjer osoch kaluke ratri madddar chodlolo astona, teach vellar madda lagin aslole ghorantle Lorsuk soimbachi goroz poddli dhekun to bhair ailo. Apli goroz korun to matso vell thoim ubo raulo. Jaki taka lagon voiruch urlo punn, kitlo vell mhunn vhoir rautolo? Taka ailo rag ani tannen don galio-fosti marun tidken mhontlem “Are Lorsu, malkiriada mhaka rakonk raula. Chol bhitor nam zalear ek narl tuje khodd’dear martam”. Lorsuk kitem khobor? Jaki madder vhoir asa mhunn? Avaz aikotoch tannen Jakik voir aslolo polelo punn, bhivon gharant bhitor sorlo. Oxinch kaim vorsam gelim bhurgim vaddon vhoddlim zalim. Unchlem thoddem xikop zatoch avoy-bapaichem sangatak kam’ korunk lojonk laglim. Cheddo eke komponint kamank laglo ani cheddum eka five star hotelant shopping arcade zagear sales girl mhunn kamank vetalem. Ek dis auchit Jakichem kopachem chodd zalem dista ani taka kallzacho attak yevun somplo. Punn Jakicheo yadi amchem monant ajun tajeo asat.

Halinchea tempar amchim bhurgim xetachem kam’ korunk loztat. Focot tornattim nhoi zaiteo baileo pasun xetache kam’ korunk fattim sortat. Tanche ghov Gulfant zaum foren boaticher kam’ kortat mhunntoch tankam poiso zai toso mellta. Ghovachea duddvancher soglle tandull gotto, baji-pallo ani follam bazarant savn haddun khatat. Amchea Goyant pikta tem amkam pavona dhekun lagxilea pranthan thavn dudh, tantiam, baji-torkari haddtat. Halinche tempar zaitem pautti potrancher ami vachlam ki, antam zhadank pikavoll bori zaupak artificial sarem ghaltat. Dhekun, atanche tempar bhajek adle bhaxen gost nam. Thoddim follam zoxe ambe, kellim, vegin pikonk calcium carbide, ethylene, adi, oslim chemicals ximpdaitat (sprayed). Hem soglle mon’xeache jivak ekdom mal (its like slow poisoning).

Soglle Goemkarank mhozo ek ulo.
Tumche lagim thoddi porian zomin aslear tantunt porsu lauche, vikpak nhoi, punn zonn ekleachea ghorak zai tem pikoiat. Antam bhurgim xiklolim asat kitei porsu laupachio adunik souloteo (modern techniques) zai zalear internet-ar sompeponnin meutat to tumi avoi bapaik dakouche. Amchea moddeakat zaitea amchea Goenkar 'Horticulturists' asat ani toxeach 'Goa Directorate of Agriculture' ani sabar 'Zonal Agriculture Offices' hea Goenchea Serkari Khateamchea fantea zoxem Pernem, Valpoi, Bicholim, Mapusa, Ela-Old Goa, Ponda, Margao, Sanguem, Quepem ani Chaudi-Canacona, ani porxim vochun "Farms" hankam bhett diupachi nibel goroz. Oslim 'Farm-a" Codar-Ponda ani Kalay-Sanguem asat. Thoddem bhou bhaile kam kelear kuddik 'exercise' zata ti, jivak bori. Disandis dispott'ttea jevnna-khannachea vostunchi dor vaddot veta. Bhaji-pallo vo xettam rovop ek hobby koxi tumi apnauchi. Hea bhaxen zonn eklean proitn kelear amche Goyant torkaricho unnav poddcho nam. Kitlo faido nhoi?




- Norman Noronha

[Kherit dhinvas Lino B. Dourado ani goa-world.com team-ik.
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/ ]

No comments: