Thursday, September 23, 2010

Konkani Kotha: XIRAP



XIRAP
- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)


Trin---tring---trin---.tring ghorantlea telefonachi bell vazli, punn konnuch to uklina zalo. Thoddea vellan anekdam fon kelo. Fon vaztaloto pun receiver ukolpak ghorant konn na astolo oxem somzun, hanv fon dovorpak kori itlean konnem tori barik avazar halooo mhontlem tednam, mhojem mon dadhoslem. Konn uloita vichar kortoch, barik talleache ostoren apunn Gregorichi avoy mhunn sanglem.

“Hanv Gregoricho ixtt uloitam. Kuveit savn ailam. Kosi asa tum?” hanvem vicharlem.

“Asa borim baba. Yetat te dis dukoltam borem magun”, tinnem zodd talean mhontlem. Gregorichi bail ani tanchim bhurgim ghorant asat zalear, tannem dilolem parcel ghevn tanchea ghora yevchi mhoji khuxi ukthaili tedna tinnem mhonnlem “baba tim khuim vetat, keddna ghorantlim bhair sortat, keddna ghorant portotat hem mhaka konn sangtta re puta? Ghorant yevnk vell zavpachem kharan chukonn vicharlear, mhaka kiteak poddlam? Ho ulot vichar Randun dovorlam tem susegadin kha mhunn, urfatem mhaka sangtat”

Hoi, mhojea ixttano. Atanchea tempar zanntte mon’xanchi hich halot zalea. Tankam konn respet-man dinant. Lhan bhurgim pasun tankam xapottam sangtat. Hem aikun thoddim avoy-bapui hanstat ani bhurgeank tenkho ditat. Tankam hi ek movjechi gozal dista. Punn, ugddass dhorat, jem aiz tum, tuje maim-paik korta tem faleam tuji bhurgim tukai korit…………

Jivitbhor amcho kuidad amcho avoy-bapui kortat. Zolman amkam haddun amchim poilim panvlam amchea hatak dorun amkam xikoitat. Borem xikop divun amkam vhodd monis tim kortat. Mhonntoch, hea tanche soglle teag tim kortat tem farik korunk Dev amkam ek sondi dita ani ti mhollear, tanchea zanntteponnar ami tankam bore bhaxen vagunk. Punn, kitli zonnam hem sozmota gai? Amcho avoy-bapui zanntti zatat, duent zatat, osokt zatat. Hem pollevn amkam khub dukh bhogta. Hea vellar tancho kuidad ghevop ek sompe kam’ nhoi. Zo konn aple avoy-bapaik man ani respet diun tanche mhatarponnar tankam sangat dita, tancher Dev khorench axirvad ghalta.

Kristi Dhormacho ek vhodlo mandament mhollear Tujea avoy ani bapaik manan lekunk (honour your father and mothe) Jedna ami avoy-bapaichi seva kortat teddna ami Devachi seva kortanv.

Aslo ek ghorabo. Hea ghorabean ekvottan ravpi avoy-bapui ani tancho ekloch mhalgodo kazari put, sunn ani tanchim sobit dog bhurgim cheddo ani cheddum. Kuttumban sogllem moi-mogan choltalem. Put, Gulfant nokri kortalo. Sunn ganvchea iskolant tticherichem kam’ korchem korun ghorantlem kam’ polletali. Bhurgeancho poromos kortanam sasu-maim-paichi samball kortali. Ek dis avchit ghorachea vhoddill motorsaikolik aptun thoimchea thoim moronn ailem. Dukhan, ghorabeacher khallo podd’do ghatlolo. Bapaichea interak put ghora ailo ani horan matiechem khan matiek dilem. Bapaychea mornnam uprant, putan nazuk adhunink marbles bosoun novem ghor bandlem. Novea ghorant zanntti sasumaim sobhona oxem sunnek dislem. Ghorje viret kismisavam kortali. Sasu-maink ghorachea fuddlean bhair-bhitor sorunk zainaslem,. Tichea payamni marbles mhelle zatat mhunn tika fokot fattlea darantlean bhair-bhitor sorunk sunnecho hukum aslo. Ghorkarachea avoy poros, marbles tika vhodd asle.

Bhurgim vhaddtalim. Apli avoy, xamaim thaim kosli vaitt sulug korta tem, dollebhor polletalim. Xamain nattvank dhekik kiteim-i sanglear tika portean zap ditalim. Vait borem sangunk mummy asa mhunn tika ugddas kori. Bhurgeanchi vangnnunk vhoddilamsovem pollevn, bhurgeanchi avoy khuxen hanstali. Ghorant addkoll zatolean, fonavelean avoycheo naka zal’li khobri sangun gulfan susegadin kam’ kortolea ghorkarachem mon zanntte avoy sovem koddu kori. Fonavelean avoy thaim mogan ulovnchea bodla put, bailecheo khobro aikun avoycher ragachea utrancho pavs ottoitalo.

Vorsache sutten ghora ailolo teddna koslench motte kharan nastona ghorkarachea dolle add sasu-maim thaim kestanv mandlem. Hench nib ghevn zanntte avoyk ghorantli bhair sorun vochunk sang mhunn aplea ghorkarak poratunk lagli. Khuim vechi kai mhunn, udhas zaun zanntti avoy roddtali. Zanntelea ghorant bhorti kortat mhunn sotasot ekach tallean put-sunnen zap dili. Poixeanchi fikir korinastana susegadin thoim ravpak zatalem oxem tika tannim sanglem. Zanntteaponnar apnnaleach ghorant ravun morum di mhunn avoy putak lagim magtali. Punn baile vatten pez subeij aslolean, avoychea khuxebhair tannem tika Azilan ghalpacho nirnnoy ghetlo. Tichea khobrek chukun pasun tim vochonaslim.

Azilache ani tiche korchak poixe mhunn put direct dhaddun ditalo. Putachem ani sunnechem bheimanponn chintun tichea kallzak vhodd dhoko boslo ani ek dis Azilachea odhikreamni fon korun tichi vaitt poristithi sangli ani thoddea disamni ti sompli.
Thoddea vorsamni ghorkarachi gulfantli nokri geli. Dusre komponint nove nokre khatir vorzo keleo punn kosloch faido zaunk nam. Rabito vo residence permit khobar zaun ganv-ghora yevncho poddlem. Bank-ant sugur kelole duddu lohu-lohu khobar zale.

Baileche pagaracher ghoracho despez choltalo. Mhonntoch, ghorachem raj ti choloytali. Ghorkarak matui respet dinasli. Bekar lovddi zalolean ghorantle xita-ghoteak lagon kam’ kortalo. Eksuro astana avoycho ugddas korun khub roddtalo. Zanntteponnar tika tras dile ani apleacher mhattarponn yevnche adinch bail-bhurgeamni tras divnk suru kele mhunn humallealim roddunk bostalo.

Xevttak itlench sangunk sodtam. Avoy-bapaiche ami xirap ghevnche nhoi. Amche pasot tannim zaitem kelam tor ami tanche passot thodde bhov korchem. Thoddo tori vellantlo vell kaddun tanche sangatak sarcho. Internet-ar bosun games khellchea poros, ghorantle zantte vhoddilam sovem ill’loso vell gozali korun sarcho mhunn amche bhurgeank sodanch xikouchem.

Ghorchea kamamni zanntteleanchi budd ghenvchi Bhair-bhitor sortana tankam sangun vechem. Zanttelim ghorant asop mhonnchem ek respetacho ani manacho ghorabo zata. Tanchea magnneamni Devchea subadenneamni bhorlolo kuttumb zata. Kaim zannank dusro upay nam zaun zantteleank azilant ghalchim poddtat. Chodd korun pordesant asloleank. Kaim horkot nam. Punn jeddna Goeam suttean yetanam tankam ghora haddun tancho poromus korcho, hoch mhozo anvddo.

Monday, August 16, 2010

Konkani Kotha: XETKAR JAKI


X E T K A R J A K I

- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)




Ara! Ra! Ra! Ra! Chol, chol re fuddem chol…………
Him utram xetkar Jakiche tondaruch astalim, kiteak, tacho choddso vell ghorvam sangatak sortalo. Xetkar Jaki amchea ganvant chodd famad aslo. Taka thoddo lok Pontkar Jaki mhuntale.

Ek dis hanven taka vicharlem. Taka lok pontkar Jaki kiteak mhontat kai mhunn anik tannem mhaka sanglem “Are cheddea, hanv lhan astana pain oddun udoilelim vidiechim pontam puzaun oddtalom. Dhekun, lokan mhaka Pontkar Jaki hem nanv ghatlem”

Zotak bandpache bore sonsonit don padde zalear don duddacheo gayeo asleo. Padeank zotak banddun ghorchem ani lokachim xetam kostalo. Gayechem dudh kaddun aple familik zai tem dovorun urlelem lokak viktalo. To ditatalo toslem xudh dudh aiche pillgek keddnach mellchenam. Antanche dudhvale dudhant udok ani dusreo vostu misoll korun viktat. Thodde dudh frijiint dovorun uprant susegad viktat pun, xetkar Jaki mat sodanch tajem dudh ghevun ditalo. Jaki aplea ghorvank ani familik sangatak ghevun aplim xettam roitalo. To sokallim chau pivon bhair sortalo, uprant tachi ghorkann Joana, zaka sogllo lok Junn mhuntale. Burgheank iskolak daddun zatoch Jakik pez ghevn yetali ani pejek tonddak laupak chepne thor na zalear ambadde hadtali. Kam’ chodd aslear thoddio bail-mon’xam kameri haddtalo.

Vorsak don xetacheo pikko kaddtalo. Ek Sorod ani Dusrem Vaimgan. Sorod mhunnchem pavsant roupachi xetam jim pavsache udkant zatat. Vaigan mhunchem gimant rovpachi xetam hi chodd korun nhoimche boglek roitat ani tea nhoimchea udkan ximptat. (antache kallar canals asat) Amcho Jaki nhoimche lagim aple vaigon roitalo ani Udkachea pomp (water pump) lavun nhoimche udok kaddun xeth ximptalo.

Ami burge astana hea pompak udkacho bomb mhuntale. Ho pomp chalu kortoch ganvant voddlean avaz zatalo. Amkam magir kolltalem Jakin pomp chalu kela mhunn. Ani kednai-i ami dhavon vetalem tem udok vhoir sorta tem pollevnk amkam bori mouza yetali. Hem udok eke zageak vottalem ani magir Jaki barik-barik kodio (trenches) khondun sogle xetache bandeak udok ximpdaitalo. To Sorod ani Vaigan fokot batt (paddy) vomptalo, punn Vaigonn vopta tedna tache kuxik ek Menke matiecho addo (wall made with sticky yellow mud) bandun, tantunt bhaji-torkari porsu laitalo, zoxe, kanddo, mirsango, vanggi, bhende, mullo, tambddi bhaji, touxim, dudi adi, ani thodde zagear kongam ani kalngancheo valli vomptalo.

Ami bhurge kednai tache porsakodde pavlear irvi rongachim kalngam pollevn amkam khavpachi ruch yetali. Kednai Jaki porsa lagin nam tem pollevn amche modlo konn eklo vadea (boundry wall) velean udki marun ek kanling chorun dhavon ghevun yetalo. Kanling pikem vo tornnem hi forok amkam gomonasli. Jem hathak lagta te ghevun dhanv marop ani fatracher marun foddun khavop aslem. Ghorcheank kollot mhunn kanling katorpak ami suri keddnanch vapdunk nasli.

Choriechem kanling khavpak borich movja distali. Atanchea bhurgeank osle, adle dis khoim melltole? Xetache kamank Vaignant yeta tedna bhaji-paleachem porsachem kam zatalem. Taka tachi bail ani tachi bhurgim zaiti moddot kortalim. Oxem bhaji-pallo, battache tandull, dudh vikun tancho sonvsar boro choltalo. Bhurgim bha xetachea kaman taka adhar kortalim.

Hea Jakik ek vaittui sovoim asli. To ratcho keddnai xezarianche battant narl chorunk vetalo. Payenk khanduv (entagled rope) ghalun furfurit maddar chodtalo. Ek sanjer osoch kaluke ratri madddar chodlolo astona, teach vellar madda lagin aslole ghorantle Lorsuk soimbachi goroz poddli dhekun to bhair ailo. Apli goroz korun to matso vell thoim ubo raulo. Jaki taka lagon voiruch urlo punn, kitlo vell mhunn vhoir rautolo? Taka ailo rag ani tannen don galio-fosti marun tidken mhontlem “Are Lorsu, malkiriada mhaka rakonk raula. Chol bhitor nam zalear ek narl tuje khodd’dear martam”. Lorsuk kitem khobor? Jaki madder vhoir asa mhunn? Avaz aikotoch tannen Jakik voir aslolo polelo punn, bhivon gharant bhitor sorlo. Oxinch kaim vorsam gelim bhurgim vaddon vhoddlim zalim. Unchlem thoddem xikop zatoch avoy-bapaichem sangatak kam’ korunk lojonk laglim. Cheddo eke komponint kamank laglo ani cheddum eka five star hotelant shopping arcade zagear sales girl mhunn kamank vetalem. Ek dis auchit Jakichem kopachem chodd zalem dista ani taka kallzacho attak yevun somplo. Punn Jakicheo yadi amchem monant ajun tajeo asat.

Halinchea tempar amchim bhurgim xetachem kam’ korunk loztat. Focot tornattim nhoi zaiteo baileo pasun xetache kam’ korunk fattim sortat. Tanche ghov Gulfant zaum foren boaticher kam’ kortat mhunntoch tankam poiso zai toso mellta. Ghovachea duddvancher soglle tandull gotto, baji-pallo ani follam bazarant savn haddun khatat. Amchea Goyant pikta tem amkam pavona dhekun lagxilea pranthan thavn dudh, tantiam, baji-torkari haddtat. Halinche tempar zaitem pautti potrancher ami vachlam ki, antam zhadank pikavoll bori zaupak artificial sarem ghaltat. Dhekun, atanche tempar bhajek adle bhaxen gost nam. Thoddim follam zoxe ambe, kellim, vegin pikonk calcium carbide, ethylene, adi, oslim chemicals ximpdaitat (sprayed). Hem soglle mon’xeache jivak ekdom mal (its like slow poisoning).

Soglle Goemkarank mhozo ek ulo.
Tumche lagim thoddi porian zomin aslear tantunt porsu lauche, vikpak nhoi, punn zonn ekleachea ghorak zai tem pikoiat. Antam bhurgim xiklolim asat kitei porsu laupachio adunik souloteo (modern techniques) zai zalear internet-ar sompeponnin meutat to tumi avoi bapaik dakouche. Amchea moddeakat zaitea amchea Goenkar 'Horticulturists' asat ani toxeach 'Goa Directorate of Agriculture' ani sabar 'Zonal Agriculture Offices' hea Goenchea Serkari Khateamchea fantea zoxem Pernem, Valpoi, Bicholim, Mapusa, Ela-Old Goa, Ponda, Margao, Sanguem, Quepem ani Chaudi-Canacona, ani porxim vochun "Farms" hankam bhett diupachi nibel goroz. Oslim 'Farm-a" Codar-Ponda ani Kalay-Sanguem asat. Thoddem bhou bhaile kam kelear kuddik 'exercise' zata ti, jivak bori. Disandis dispott'ttea jevnna-khannachea vostunchi dor vaddot veta. Bhaji-pallo vo xettam rovop ek hobby koxi tumi apnauchi. Hea bhaxen zonn eklean proitn kelear amche Goyant torkaricho unnav poddcho nam. Kitlo faido nhoi?




- Norman Noronha

[Kherit dhinvas Lino B. Dourado ani goa-world.com team-ik.
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/ ]

Saturday, July 31, 2010

VISVAS NAM

KONKANI LEKH:
VISVAS NAM

- Boroupi: Norman Noronha



Amchea ganvant ghodlole eke ghoddnecho ugddas yeta.
Dog mog kornaram aslim. Rossi ani Rudolf.
Rossi xikpant titlem uxear naslem dekhun S.S.C. pas korun eka beauty parlor-an beautician-acho kurs kortalem. Rudolf ek lhanxe komponin Sales Representative mhunn vaurtalo.

Ek Novea Vorsa disa ganvchea bhurgeam ani loka pasot, ganvant vorsavolicho sports aslo Rudolph ani Rossi sui ani sutt (thread-needle) khellan partner koxi aslim. Suiechea burakantlean Rossi dago ghalunk tozvit kortanam Rudolph tachea dolleant poit aslo. Auchit Rossichi nodor tacher poddli ani teach vellar tanchi dogaimchi nodor ek zali anik dogaim eka mekak kitem sangunk sodtat oxem tankam dislem………

Dusre disa Rudolf kamank vetana tannem Rossik lift dili ani beauty parlorakode soddlem. Tisre dis ani choutea disa toxech zalem. Orxim Rudolph taka apli mogachi itsa sangunk sodtalo punn boll zainaslem. Punn choutea disa Rossik kamank pavoitona tannem kallzak dhir ghetlo ani Rossik sanglem apleak khuxi asa mhunn tachi ixttagott zoddunk. Tem murgottot hansun parloran bhitor sorlem. Panchvea disa Rossi sogllea sontosan Parloran vosunk mhunn bhair sorlem sozmon Rudoph meutolo mhunn, punn tea dissa to mevonk nam. Rossiche kalzant mogachi kitt suru zali. Dekhun to keddna porot mevtolo oxem tem poitalem punn babdem niraxi zalem. Sovia disa Aitar aslo. Rossi borexe kopdde nhessun misak vetana auchit ek motorbike tachea fuddem thambli.
Vollon fattlean poiloilear Rudolph!

Rossi sarkem uchambol zalem. Hoch boro vell somzun Rudolphan poirche disa vicharlolea proxnacho ugddas kelo. Tachea koddlean oi vo nam zap mellpache vatter ubo ravlo. Jiber aslolea porim Rossin soroll mhontlem “I love you too”, ani teddna savn tim mogan poddlim. Rudolph, Rossik niamit (daily) lift diunk laglo. Bore nib ghevn kamachi guttli marun to taka date ditalo. Dorya deger vochun magache ubav sangatak sarunk laglim. Lohu-lohu korun tanchea dhatt moagchi khobor tanchea ghorchenk kollit zali. Ixttagottichi gozal tanchea ghorchea sovem uloili ten’a tanchea mogacher donui ghorabean addkoll addunk nam. Tim huskea vinnem zalim Dis, mhoinem soron sumar tin vorsam oxinch tim mogan bonvlim. Amchea ghara fatlean, xettantlean ek rosto asa. Tacher zoborxi vahatuk (traffic) aso na. Taka ami Love Road mhunntat. Him mogiam sodanch hea rostear distalim.

Oxench ek dis Rudolphan chintlem pordesant vosonk. Karan Goenchea pagaran don poixe tachean samballunk zainaslem. Tannem ek Agenta lagim sirvis poloili. Rosik kainch ek sangonk nam. Vochpachem sogllem tharear poddtoch ani visa hatant poddun fudlea mhoineant Gulfak vochpavhe vatter asa oxem Rossik kollit kelem. Rossi eke vatten sintir zalem nodre bhair to zatolo mhunn punn dusre vatten khuxen bhorlem karan tacho Rudolph antam borem pagar ghetolo zachi tankam goroz asli. Tannen khuxen aplea ghorcheank sanglem punn boltench ghodlem. Rossicho foren botticher kam’ korpi bapui nigtoch viaz marun ailolo. Rossichim avoy-bapui kazar zalear xivai Rofolphak bhailea desan vochun mellchenam mhunnn sangtoch Rudolph kachabull zalo. Rudolph apli arthik (financial) oddchon uktayli.
“Uncle mhoje xim kazaracho despez korunk poixe nant”

“Tum fokot kazar zaunk toyar za. Duddvancho khorch ami kortolim” Rossichea Bapain sanglem.

Babdo moga pasot tanche kustar kazar zalo ani eka mhoinean tachi visa ba stamp korun Gulfant gelo. Hea vatten Rossi eksurem zalem. Rudolfache gharant tachi zantti avoi asli. Tem ekmulea jivitacher bejarlolem. Kamar astonam vell sortalo punn ghora yetoch eksurponn khavunk yetalem. Rudolphacho chodduch ugddas yetalo. Rudolphakui tench bhogtalem. Osle poristithicher ek voros sompun gelem. Tim dogaim eka-mekak SMS daddtalim, fone kortalim ani kednaim internet chatar bostalim. Bailek aplea sangatak vegim haddchea khatir Rudolph zaito doddpoddtalo. Xevttim to sufoll zalo ani tannen oxi SMS daddli “Atam khuxechi dis lagim asat” tuji visa mevli punn bailecho reply vachun taka shok zalo “Mhaka Gulfak yevpachi khuxi na” Orxim tem sodanch apleak vor, vor mhunn taka bejar kortalem ani atam auchit kitem zalem??? Kitem zait gai hachem karan?

Eksurponnachi vaj ailoli. Kamank vetle kodden taka eka ankvar cheddeacho mog zal’lo. Tancho novo mog konnak khobor nastona brooch netan choltalo. Rudolphan koxei korun bailek raji keli apleaxim haddpak anik xekim Rossi Gulfak pavlem. Poile rati tem sanddlolea porim diso. Rudolphan vicharlear tem mhunnonk laglem apleak maim-paicho ugddas yeta mhunn………oxe thodde dis sorle.

Ek mhoino zatoch apleak Gulf anvddunk nam ani dusrim nibam divn porot Goem yevunk toyar zalem. Khorem mhonllear taka tachea novea mogachi umollxik ani kuddichi ruch lagloli.

Rossi Goeam pavttoch tannem Rudolfak nirop pattoilo. Rossin, sanglem apleak tacho anik mog nam. Divorce diun apnnak meklem kor. Hem aikon Rudolfache kuddint rogot suklem. To sozmolo tem apli fokana korta mhunn. Porot vicharlear taka toch zabab meulo “Maka Divorce Zai” Anik dusro upai nam zaun Rudolfan, Rossin courier-an daddlelim Divorce kagddacher soi keli. He bhaxen MOGAN KAZAR VISVAS NA ZAUN DIVORCE ZALO” Rossi aplea novea mogia lagim kazar zalem. Babdo Rudolph toxoch urlo.

Hea lhan kothetlian hanv itlench sangonk sodtam kim aicheo zodio (couples) aplea sangatiak visvaxi ravona. Toxench soglle nirnoi tankam sotasot ghevunk zai tim ekamekak sozmona zoxi adlim zoddim sozmotalim.

Ek kazari jivit sufoll zatolem zalear ekmekacher visvas gorjecho. Kazari jivitachi bhuniad mhontlear eka mekak respet-man divop ani eka mekakcheo chukio bhogsun ekamekak sozmon ghevop.
Somzikaieche amche ghorabe zaunk mhoje anvdde.!!!!!!



[Kherit dhinvas, Lino B. Dourado-k, www.goa-world.com]

Monday, July 12, 2010

Mhojea Bhurgeaponacho Ugddas - Norman Noronha


KONKANI LEKH:
Mhojea Bhurgeaponacho Ugddas

- Norman Noronha


Khupuch tempaveli khobor hi. Mhojea eka khas ixttan mhaka sagloli. Tacho bapui pois xarant nokri kortalo. Mhoineamchea mhoineam ghorchea khorcha khatir money order korun topallantlean pattoun ditalo. Te aile mhonntoch, taji avoy jevnna-khannacheo ani her vostu vikott haddchea pasot taka posrear dhaddtali. Avoichea dolleank panam banddun thoddea duddu ket khorun aplea bolsan lottalo. Ani tea duddvancho sokalchea panv-baji zalear sanjechea velar munganchem kondd khavunk upeog kori.
Ek dis to Moddganvchea Dev-Spirit Santachea festachea ferent ghel’lo. Thoinsor taka ek sobit Povitr Familichem dhormik chitr vo regist dislo ani to vikot ghevn aplea eka pustokan samballun dovorlo.

Tachea xezarachea vaddeant ek khannavoll vo hotel aslem. Hi khannavoll ek Hindu bail choloitali. Tika sogott Bula Aii mhunn voddkitale. Kiteak, tiche dhuvechem nanv Bula aslem. Sodam porim posrear ghelolo tedna posorkarnnin ek lognachem amontron kard tachea hatant ghalem ani sanglem tannem ani tachea ghorcheamni ttichea dhuvechea lognank hajir zaunk zai mhunn. Poilech pavtti eka Hindu lokachea lognank vochun borich urba taka aili. Novem kalsanv-komis nhessun, sanglolea disa ani vellar chikar borlolea longnachea vosreant vochun ubo zalo.

Hindvanchea lognank tancho ek muhurat mhunnn asta. To zalo mhonntoch tech vellar vokoll-nhovreachem logn zavpak zai. Bhottan lognnacho sonskar chalu kelo tedna sogott lok ubo zalo ani thoddea vellan posorkannichea choliechem logn zalem. Lognank ailelim soirim machier aslolea novea jodpeak porbim divnk vetalim.

Voir machier Vokoll-Nhovreachea bazun, lognnachea laduvanim borun aslole ek-ek sak aslo. Je konn tankam porbim ani bhett (gift) dita tanchea hatant tea sakantle ladu kaddun ghaltale. Mhojea ixttak tanchea lognachi style kitem tem noko aslolean tannem laginch aslolea eka soirea mon’xa thaim vicharlem. Ani tannem taka sanglem jo konn gift dita taka to ladu mellta. Mhozo ixtt voggich bosun zaiteo vell pollelea uprant porot tech mon’xa thaim vicharlem koslo gift divnk zata kai mhunn. Ani tannem taka sanglem kosli tori moladik vost vo eka envelopant ghalun nogot duddu pasun upkartat. To boroch vell guspollun urlo. Gift nam tor ladu nam.

Ladu koso melltolo? Tatt korun taka ek yad zali. Lognacho vosro tachea ghora tenkunuch aslo. Tannem ekuch dhanv ghatli ani Moddganvchea ferient viktto ghetlolo Povitr Familichem chitr eka envolopant ghalun vorun vokholl-nhovreachea hatant dilo. Vokhollbai-nhovrobab taka amurki hansun tacho gift svikar kelo ani tachea hatant ek motto ladu dilo. Ekdom koddok aslolo ladu ghora kodden koiten katorlo ani tonddan kuddko ghalun khatanna mhozo ixtt bhouch hanslo khoim. Hanspachem kharan mhonllear, envelopant regist ghalun lognacho ladu ghetlo.

Don disa uprant to posrear pavun sorlo. Porsorkannin taka vhodd zap keli. Adim ti sodanch dengso ghalun kitem zai tem vichari. Aiz tor veglloch sobhav tichea koddlean dislo. Tinnem hansonuch taka sanglem. Tichea dhuvechea lognank konnem tori ek Kristanvamgelea devacho gift dil’lo. Logn-vosrean to ekloch Kristanv aslo. Tika somzolem khoim to tannench dil’lo. Tigelea dhuven ani zanvoim-ean to regist ek lognachi bhett mhonnon, tanchea deva morean dovorla.

Ixttanno, hea lhanxea jivitachea ghoddneantlean itlench sangonk sodtam ki adim ami bhurge astona amchi monam sadhim aslim. Atanchea bhurgeank voili gozal sanglear tim hansunk korim. Tea tempar amkam TV oslim sadnam naslim. Atanche pillgek kompuitor, laptop, internet mell’lolean tanchim monamcher veglech toreche varem boslam ani amchea bhurgeaponn tanchea monan koxench bospachem nam.


12-07-2010
Kuwait

Boroupeachi ol'lokh:

Norman Noronha, ganvant Navelim-Moddganvcho, sabar vorsam zalint
Kuwait-ak vosti korta. To Navelim Youth Centre (NYC) Kuwait hea tachea ganvchea sonstheacho Up-Odheox mhunn menun ailolo asa ani to ek boro football khellgodi.
Konkani bhaseacho taka kherit aburpai ani lhan boroupam korunk tachi ummedh.
Boroupeach sompork korun email: normankwt at hotmail.com.
(c) www.goa-world.com


[Boroupeachea kherit dhin'nvas Bab Lino B. Dourado-ak]

Tuesday, July 06, 2010

Mel’leank matyek laum di !

Mel’leank matyek laum di !




Dumu bebdo kaixavant sust nhidlolo. Jivo astanam mhunn kitem kel’lem tor tannem? Osoch sust boro khatalo, piyetalo ani nhidtalo. Forok mat itloch aslo; tednam moderache khattir nhidtalo. Atam moderachea kaixavant nhidlolo. Adim nhidlolo ut’talo punn atam mat sasnnachi nhid nhidlolo . Tachea moddea bhonvtim tachi bail ani poram toxinch kaim lagxil’lo lok zomil’le. Tachi bail killncheo marun roddtali . Tichea kensant konnem tori roton aboleanchi tambddich fanti mallil’li . Khorem mhollear tika babddek fulam mallpachi khupuch avodd asli punn Dumu bebdean tiche jinnechem sogllem porsunch udvost korun uddoil’lem. Tantunt ani fulam koxim fultolim ? Punn ek , podrak mat tin fulam dil’lim . Aplea bapaichea kaixanvam bhonvtim bosun tim mornnak ail’leank thoketalim . Modinch kaixavant nhidlolea aplea bapaik polletalim zalear modinch tanchi nodor aple avoicher vetali. Ghoddye aple avoik oxe tambdde saddyent tannim poilech pautt polleli astoli . Moronn mhonnchem kitem hem somzupa itli tanchi piray tori khoinchi ? Vhoddle cholyek tor niktinch sat vorsam sompil’lim . Bapaichea mornna poros aple avoicho novo bhes tankam hea khinnak tori khos divpi aslo . Ti tambddich aboleanchi fanti hatak ghatil’li tambddinch kanknnam ani ti tambddich saddi ! Dakttean tor kednach aple avoicho podor aplea mathear oddil’lo. Modleache hat , tichim tambddim kanknnam poxetale . Dumu aslo ani naslo mhunn konnak kitem forok ? Sogllem khatir tor ek bebdoch melo .
Hea bebdeachem khorem nanv Duming . Punn taka sogllim zannam Dumuch mhonnttalim . Konn mhonnttat ki to lognam poilim to ekdom boro aslo . Logn zalea uprant bailechea pikasanvan piyeunk xiklo . Punn tache vixim sangpa sarki tache baile kodden vegllich kanni asli . ‘ Char anneachem kam’ korunk yenam taka . Pikasanv koslem ? Hanv zoddtam mhunn ghor cholta .’ Khorem kitem konn zanna ? Punn bail khoreanich kapostadichi mhonnpachem . Bhattkarachea ghorant zhaddu-pusop korpachem kam’ kortali . Rikamo vell mellta tednam ghora fattlea xetant bhaji-palo roitali. Duming mat pirngotalo. ‘ Hem bhattkarager kamak veta tem mhaka posunk? Hanv boro kam’ kortam . Atamkam’koslem? Kednaim maddachim allim kaddunk vo xetantleo mero tasunk konnui apoun vhortale . Eka disacho pogar hatant poddlo ki magir bebdeachem fuloi fest ! Sov dis magir porot noven . Konnui babddo noko zal’lo vichartalo , ‘ are Dumu , kitem tuzo vepar ?’ Magir vicharpeachi mannsugi nastali . Tum hacho ani tacho mhunn to galli xevttitalo . ‘ Tin tin cheddvam tumger zal’lim zalear kollpachem tumkam ! Padd poddlolem khoinchem . Ek cheddo diupak zainam hekodde .’ Oxem mhonnot to soro pitalo. Aplem dukh gollea sokol denvoitalo . ‘ Dadle apleachem pikasanv pivon nivllaitat . Bailanim kitem korpachem ? Dev cheddvanch dita zalear mhojo mhunn koslo guneanv ?’ Ti apli bazu manddtali . Kaklut babddeanchi ! Cholo vo choli bhurgem zaupa fattlem sarkem karann dogainkui khobor nasli . Mat dogainim aplea porim somzut korun ghetil’lo . Dumu mhonnttalo ki aple bailecho ‘ to’ asa . Zalear ti mhonntali ki aplo ghov bebdo zal’lean oxem ghoddlam. Kud’do vazoita ani bhero nachta tosli gozal tanchi .
Kiteim zaum , sonvsarachi gaddi choltali . Kednaim apnnem zoddil’lea poixeantle thoddech poixe moddun bebdo aplea bhurgeank chonne-bhiknnam vhortalo . zalear kednaim tankam aplim bhurginch nhoi zal’lea vorim vagoitalo . Poir rati mat kitem zalem konnak khobor ! Ghov-baile modem sodcheach vixoyak dhorun vad zalo . Tachem konnak kainch dislem nam . Soglleank tor tem sonvoyer poddlem .
Him dogaim ratchi zogoddtat ani magir Dumu laginchech gadyer vochun thoddench xekoita ani ghora yeun sust nhidta. Oxench ghoddtolem mhonnpachi ast ballgun tachi bailui nhidli. Punn Dumu ailoch nam. Bailen mhonnlem ,’ sodd gozal . To nam ailo mhunn kitem zalem? Az Aitar. Astolo khoinche tori gadyer ! Padd poddom tea soreachem . Vetek xembhor bar’ram . Konnui duent poddlo zalear farmas mellunk kotthinn . Punn hea bebdeanchim bar’ram mat kuddov bhor .’ Tinnem aple porim tiddok uktaili.Ti mhunn kitem kortoli? Dumuk sonvoim paddi. Fantodder utthun to aplem tondduch sorean dhutalo mhollear zata .
Tinnem pez korpa khatir adon dovorlem.Tandllan- chea donnakodden vochot zalear te sompot ayleat mhonnpachem tika somzolem.25 kilanchi ek potti haddchi poddtoli.’ Tinnem monatlea monat hixeob kelo . Itlean pinzil’lo vistid hatant dhorun tichi vhoddli choli tiche samkar aili. ‘Hem kitem? Koso pinzlo tuzo vistid?’Tinnem prosn kelo. ‘ Maman khalo .’ ‘Mam’ mhonnche hundir . Tankam nanvan ulo kelear te chodduch sotyanas kortat mhonnpachem tache avoin taka ek dis sanglolem. ‘ Pidda zaum tea . Atam ek almar ghetlea bogor upai nam . ’ Tinnem yevjilem . Itlean konn tori dhanvun ailo, ‘Dumu baint poddla .’ Tinnem thoinch boskonn marli . Tichea tonddantlean ekui utor aylem nam . Ganvar mat khobro ximpoddleo. Tichea chorit-reachem khobrem korun soglleanim sukot ghalem . ‘ Kosloi zalear ghov to! Bebdo zalear kitem zalem ? Ghov aslear bailek hea somazant man asta. Punn nam , hika ‘To‘ zai aslo nhoi?’Lokacheo jibo hullhullunk lagleo .
Dumu soro piyeun baint poddlo kai khoreanich jiv dilo hem kuvaddench urlem . Chodd korun to poddloch zait . Karann te baink ‘guard’ naslem. Dumuche bailen sogllem kitem moneanich pochoylem. Tanchi doxea polleun, soireanich ek kaixanv haddlo. Konnem tori tika tambddich saddi nhesoili . Hatak tambddinch kanknnam choddoilim ani kensant bori roton aboleanchi fanti mal’li . Hea fuddem tichea noxibant hem sogllem khoinchem ? Oxech nodren sogllim tika polleunk laglim. Ti mat veglleach vicharanim guspol’li. Tichea dolleantlean dukham vhanvtalim.
Him dukham bebdea Dumu khatir naslim. ‘ Hea bebdean aplea jivitant kednach ek mirsangecho rompo launk nam . Kiteak mhunn ho edo vhoddlo kaixanv taka? Tea bodlek ek almar dil’li zalear? Zoim jiveam poros mel’leancho husko chodd asta,thoim tiche sarke vichar korpi konn astole ?


GUADALUPE DIAS
V-Ixtt.com Upkaran